Výživové doplnky z liečivých byliniek a vitamínov

alergie

Alergia je abnormálna, prehnaná reakcia nášho imunitného systému, ktorý sa snaží ochrániť naše telo pred látkami, ktoré v skutočnosti nie sú škodlivé a nemali by sme na ne reagovať. Malé častice vznášajúce sa vo vzduchu, prichádzajú do kontaktu s nosom, očami a pľúcami bez akýchkoľvek následkov u zdravých ľudí. Avšak u ľudí predisponovaných k alergii niektoré z týchto častíc, prítomných vo vzduchu (nazývané vzdušné alergény) môžu spustiť alergiu nosa, očí a pľúc.

Alergické reakcie v nose sa nazývajú alergická nádcha. Kľúčový prejav nádchy je vodnatá sekrécia z nosa a svrbenie, kýchanie a upchatý nos. U niektorých alergikov môžu alergény spustiť alergickú reakciu očí, ktoré začnú svrbieť, opuchnú viečka a slzia. U iných môže vdýchnutie vzdušných alergénov viesť k astme.

Medzi prejavy astmy zaraďujeme najmä prejavy dýchacích ciest: kašeľ, hvízdanie / pískanie, pocit tlaku na hrudníku, nepohoda dýchania, skrátený dych a vykašliavanie. Tieto príznaky sú charakteristické, ale nie špecifické pre astmu, čo znamená, že sa môžu vyskytovať i u iných dýchacích ochorení a niektoré z nich dokonca u ochorení srdca. Sú rôzneho trvania, dĺžky a intenzity. Ale dve veci navádzajú na astmu: príznaky sa opakujú, vznikajú pri styku s určitým spúšťacím faktorom.

Najrozšírenejším typom alergie je alergia dýchacích ciest a zápal očných spojiviek nazývaný konjuktivitída. Respiračné a očné alergie sa môžu vyskytovať osobitne, jedna po druhej v rôznom čase, alebo súčasne na kratšiu či dlhšiu dobu v závislosti na prítomnosti alergénov vo vzduchu.

ALERGIA A IMUNITNÝ SYSTÉM

So vznikom alergie úzko súvisí náš imunitný systém. Imunitný systém je štruktúra, ktorá stráži naše telo pred agresívnymi útočníkmi ako mikróby (vírusy či baktérie), parazity (červy) alebo chemikálie. Keby sme nemali imunitný systém, títo agresori prichádzajúci do kontaktu s naším telom by ho poškodili a dokonca by mohli spôsobiť našu smrť.

Imunitný systém si môžete predstaviť ako obrannú armádu rozmiestnenú v celom tele a neustále skúmajúcu všetky látky a častice prichádzajúce do kontaktu s telom. Vojakmi tejto armády sú rozličné typy buniek. Podobne ako v armáde, každá z týchto buniek má jasne definovanú úlohu. Keď bunky imunitného systému pracujú, rešpektujú určitú hierarchiu (niektoré sú generáli, iné dôstojníci, elitné jednotky alebo radoví vojaci).

MEDZI BUNKY IMUNITNÉHO SYSTÉMU PATRIA

T pomocné lymfocyty

Tiež známe ako Th lymfocyty alebo Th bunky sú generáli tejto obrannej armády. Keď príde telo do kontaktu s agresívnymi útočníkmi, oznámia všetkým ostatným bunkám kedy a ako brániť.

B lymfocyty

Známe aj ako B bunky sú dôstojníci pod vedením Th buniek. Produkujú špecializované zbrane na boj proti nepriateľovi. Tieto zbrane sa nazývajú protilátky alebo imunoglobulíny. B bunky môžu produkovať päť rôznych typov protilátok nazývaných imunoglobulín (Ig) G, M, A, E a D. Voči každému agresorovi zvlášť T bunka inštruuje B bunku, aký typ protilátok musí produkovať. Tvorba protilátok je vysoko špecializovaný proces, v ktorom je každá protilátka vyrobená tak, aby dokonale zasiahla agresora. Je to veľmi dôležité, pretože úlohou protilátok je pomôcť imunitným bunkám rozpoznať agresora a teda musia byť schopné identifikovať ich s vysokou presnosťou.

Žírne bunky – mastocyty

Sú strážna služba. Ich úlohou je spozorovať akéhokoľvek agresora, ktorý sa snaží vstúpiť do tela. Tieto bunky majú dlhé výčnelky, ktoré formujú tesnú sieť. Žiadna látka vstupujúca do nášho tela nesmie prejsť nespozorovaná touto sieťou. Avšak dendritické bunky sú radoví vojaci, ktorí útočníka nemôžu zabiť. Všetko, čo môžu urobiť, je imobilizovať niektorých votrelcov a varovať vodcu armády (T bunku), že organizmus bol napadnutý.

Dendritické bunky

Sú regulérni vojaci. Majú zásadnú úlohu v alergickej reakcii. Tieto bunky nemôžu agresorov zabiť, ale ich úlohou je zadržať inváziu nepriateľa pokiaľ ho neprídu zničiť špecializované sily. Ich úlohou je tiež uľahčiť vstup týchto síl na bojové pole.

Uvoľnením rýchlo účinkujúcich látok, ktoré spôsobia zmeny vo vašom tele, vytvoria žírne bunky nepriateľské prostredie pre agresorov. Žírne bunky majú tieto látky uskladnené vo svojich granulách a po obdržaní signálu o prítomnosti nepriateľa ich môžu uvoľniť v priebehu minút. Histamín je najdôležitejšia z látok žírnych buniek a je jedným z hlavných zodpovedných za prejavy pozorovateľné počas alergickej reakcie.

Eozinofily

Sú trénovaní zabijaci. Ich zbrane sú agresívne látky uskladnené v granulách vo vnútri buniek. Po uvoľnení z bunky môžu tieto látky zabiť útočníka.

ALERGICKÁ REAKCIA

Alergická reakcia je vo svojej podstate pomýlená reakcia tela. Pri alergii imunitný systém bojuje proti látkam, ktoré v skutočnosti nepredstavujú pre naše telo žiadne ohrozenie a teda nie sú agresormi, za ktoré ich imunitný systém považuje. Tieto látky sú vo všeobecnosti nazývané alergény. Môžu to byť peľové zrná, roztoče, ktoré žijú v domácom prachu alebo múke, plesne, sekréty zvierat (napr. sliny mačky), potraviny, lieky atď.

Senzibilizácia (alebo prečo nemáte symptómy od prvého kontaktu s látkou, na ktorú ste alergický). Podstatnou informáciou je, že vaše ochorenie vypuklo nejaký čas pred tým ako ste spozorovali nejaké príznaky. Skutočný začiatok bolo prvé stretnutie s alergénom. Počas senzibilizácie neprebieha skutočný boj medzi telom a alergénom. Je to len príprava imunitného systému na boj proti agresorovi pre prípad, že jeho atak bude pretrvávať alebo sa bude opakovať. Senzibilizácia je tichý proces vnútri tela, ktorý sa deje bez akéhokoľvek upozornenia. Môže trvať dni, týždne či mesiace, kým naše telo rozpozná alergén, určí ho za agresora v našom organizme a vytvorí potrebné protilátky pre boj s ním.

Čo sa deje počas akútnej alergickej reakcie?

Veľa príznakov počas alergického ataku je zapríčinených zmenami, ktoré navodí látka nazývaná histamín.

  • Histamín zapríčiní rozšírenie krvných ciev: spravidla sa jedná o začervenanie niektorých častí tela (koža, oči, nos, či sliznica) vzhľadom na typ alergie.
  • Histamín robí steny vašich krvných ciev prestupnejšie: najčastejšími prejavmi býva opuch alebo výskyt pupencov. Opuchy môžeme spozorovať na koži, nosnej sliznici, čo vedie k pocitu upchatého nosa, či na výstelkách dýchacích ciest, čo vedie k ťažkostiam s dýchaním.
  • Histamín dráždi nervy, s ktorými prichádza do kontaktu: ide hlavne o reakcie ako svrbenie, kýchanie či kašeľ, ktorými sa telo snaží odstrániť agresora z tela. Pri dráždení nervov v čreve dochádza ku kŕčom a hnačke.
  • Histamín stimuluje produkciu hlienu v orgánoch, kde sú hlienové žliazky prítomné (nos, dýchacie cesty, tráviaci trakt): to vedie k vodnatému výtoku, tvorbe sĺz, hlienov v prieduškách (čo stimuluje kašeľ). Pri astme môže dôjsť i k sťaženému dýchaniu.
  • Histamín stimuluje svalstvo v dýchacích cestách a v tráviacom trakte ku kontrakcii – stiahnutiu: ktoré vedie k zúženiu dýchacích ciest a problémom s dýchaním, v prípade tráviaceho traktu pociťujeme brušné kŕče.

Čo sa deje počas predĺženého alergického ataku?

Ak ste vystavený alergénu počas dlhšieho obdobia, vaše príznaky sa zosilňujú. Je to spôsobené tým, že váš imunitný systém pokračuje v dodávke viacerých protilátok pokúšajúcich sa bojovať proti alergii. Akcia nových buniek na mieste alergického konfliktu zosilňuje príznaky, ktoré pociťujete počas akútneho ataku.

TRENDY VO SVETE ALERGIE

Ak ste vystavený alergénu počas dlhšieho obdobia, vaše príznaky sa zosilňujú. Je to spôsobené tým, že váš imunitný systém pokračuje v dodávke viacerých protilátok pokúšajúcich sa bojovať proti alergii. Akcia nových buniek na mieste alergického konfliktu zosilňuje príznaky, ktoré pociťujete počas akútneho ataku.

Svet alergie sa vďaka zmenám životného prostredia a štýlu života rapídne mení. Za posledných 30 rokov počet alergických pacientov vzrástol. Tento stav má aj naďalej stúpajúcu tendenciu. V súčasnosti v industrializovaných krajinách trpí na alergickú nádchu 25 až 40 % všeobecnej populácie a na alergickú astmu 20 %. Zároveň pribúdajú nové typy alergií, ktoré boli pred desaťročiami úplne neznáme.

Expozícia rozmanitejším alergénom – látkam vyvolávajúcim alergie počas dlhších období má za následok tzv. polysenzibilizáciu- zvýšenú citlivosť na viaceré druhy látok alebo alergénov a ktorá môže, minimálne čiastočne, predstavovať základ pre trvalú a ťažkú povahu príznakov alergie. Skrížená reaktivita medzi alergénmi môže takisto hrať významnú úlohu v prejavoch alergií.

ALERGIA NA PEĽ

Peľová sezóna

Peľ sa netvorí počas celého roka. Preto u ľudí alergických len na jeden druh peľu vznikajú príznaky v ohraničenom období v roku. V miernom klimatickom pásme začína obyčajne peľová sezóna kvitnutím stromov od konca neskorej zimy do skorej jari, nasledujúc trávami od stredu jari do leta a končiac burinami od neskorého leta do jesene. Avšak v horúcich a vlhkých oblastiach môže uvoľňovanie peľu prebiehať počas celého roka.

Hoci obdobie pelenia je pre určitú rastlinu rovnaké každý rok, počas niektorých rokov je koncentrácia peľu vo vzduchu veľmi vysoká, zatiaľ čo po iné roky je koncentrácia vo vzduchu oveľa nižšia. Tieto variácie zjavne ovplyvňujú intenzitu prejavov vášho ochorenia v rozličných rokoch. Rozdiely v koncentrácii sa vyskytujú vďaka tomu, že produkciu peľu ako aj jeho uvoľňovanie do vzduchu ovplyvňuje množstvo faktorov:

  • Počasie: v chladnejších rokoch je pelenie rastlín obyčajne oneskorené, v menšom množstve a peľová sezóna trvá kratšie ako v teplejších rokoch. To znamená, že prejavy sa môžu objaviť neskôr ako zvyčajne a môžu byť miernejšie. V teplejších rokoch je naopak produkcia peľu obyčajne urýchlená priaznivými podmienkami. Tiež množstvo peľu je väčšie. V týchto rokoch majú ľudia alergickí na peľ horšie prejavy ako obyčajne.
  • Geografická lokalita: pelenie tej istej rastliny začína skôr v južnejších oblastiach ako v severnejších regiónoch. To môže mať vplyv na alergikov cestujúcich medzi dvoma regiónmi.
  • Nadmorská výška: peľová sezóna zvykne začínať neskôr a trvať kratšie v oblastiach s vyššou nadmorskou výškou. Z tohto dôvodu sú horské rezorty ideálnym dovolenkovým miestom pre pacientov alergických na peľ.
  • Atmosférické podmienky: množstvo peľu je nižšie počas vlhkých daždivých dní. Horúce suché letné dni naopak stimulujú produkciu peľu.
  • Čas dňa: peľ rastlín je uvoľňovaný do vzduchu väčšinou v skorých ranných hodinách (od 4 do 9 hod.). Preto sú v prírode zaznamenané najvyššie koncentrácie peľu zrána. Vo veľkých mestách sú naopak vyššie koncentrácie peľu v poobednajších hodinách (rozdiel v načasovaní vzniká kvôli času, ktorý je potrebný na prenos peľu z vidieckych oblastí).

Tip: Horúce, suché, veterné dni sú najnebezpečnejšie. Produkcia peľu je podporovaná vysokou teplotou, zatiaľ čo vietor zvyšuje jeho rozprašovanie, a tak zvyšuje riziko kontaktu s peľom a teda aj riziko vzniku príznakov. Rady pre alergikov

ÁNO…

  • všímajte si predpoveď regionálnej peľovej služby
  • nevychádzajte von počas horúcich veterných dní
  • pokiaľ je to možné, zavrite okná a dvere domu (používajte klimatizáciu s filtrami pre osvieženie a ochladenie vzduchu v dome)
  • často vysávajte, aby ste odstránili peľ z kobercov a nábytku
  • plánujte dovolenku počas peľovej sezóny, mimo oblasť, kde kvitne váš alergén

NIE …

Počas dní s predpoveďou vysokej koncentrácie peľu:

  • neprechádzajte sa na poliach a lúkach
  • nešportujte na vonkajších priestranstvách
  • nevykonávajte žiadne aktivity vo vonkajšom prostredí
  • nespite v noci pri otvorenom okne v spálni, obzvlášť v skorých ranných hodinách
  • neotvárajte okná v aute počas jazdy, obzvlášť počas jazdy popri lúkach a lesoch v období kvitnutia
  • nesušte bielizeň vonku

KONTINUITA LIEČBY

Donedávna prevládal trend liečiť antihistaminikami príznaky alergie, a to len do odoznenia jej príznakov. Súčasné poznatky a výsledky klinického skúšania podporujú koncepciu tzv. kontinuálnej liečby antihistaminikami. Koncepcia kontinuálnej liečby predpokladá liečbu antihistaminikami počas celého trvania peľovej sezóny s cieľom ovplyvniť mechanizmus vývoja alergie a nielen jej príznaky. Alergológovia zdôrazňujú potrebu celoročnej liečby nových a stále agresívnejších druhov alergie. Výhodou celoročnej liečby je okrem iného to, že podľa výskumov klesá pri dlhodobom užívaní antihistaminík chorobnosť pacienta aj v súvislosti s inými ochoreniami (chrípka a pod.)

ALERGÉNY

Čo je to alergén?

Alergie sa prejavujú po kontakte organizmu s rôznymi látkami životného prostredia – alergénmi. Alergény nie sú prirodzene agresívne látky. Je dôležité uvedomiť si, že alergény nie sú agresívne častice (ako baktérie či vírusy) a u väčšiny ľudí nespôsobujú žiadne prejavy. Avšak 10-20 % ľudí vďaka anomálii vo fungovaní imunitného systému, ktorý je geneticky daný od narodenia, bude alergény falošne vnímať ako agresívne a bude produkovať obrannú imunitnú reakciu. Abnormálna imunitná reakcia voči alergénom je zodpovedná za mnohoraké prejavy alergického ataku: kýchanie, svrbenie, kašeľ, ťažkosti s dýchaním, začervenanie atď.

Typy alergénov

Okolo nás existujú tisíce alergénov, ktoré sa líšia svojim pôvodom, štruktúrou či cestou, akou vstupujú do organizmu. Obrovské množstvo alergií je zapríčinených alergénmi vznášajúcimi sa v okolitom vzduchu. Alergény však môžu prísť do kontaktu s telom aj prehltnutím, injekciou alebo priamym kontaktom, či vniknutím cez vonkajší povrch tela (kožu). Vo väčšine prípadov sa alergia prejaví v orgáne, kde prebieha kontakt s alergénom (nádcha a astma – vzdušné alergény, kontaktná dermatitída – kontaktné alergény, tráviaci trakt – potravinové alergény). Avšak niekedy môžu alergény spustiť symptómy v orgánoch vzdialených od miesta kontaktu.

VZDUŠNÉ ALERGÉNY VO VNÚTORNOM PROSTREDÍ

Najčastejšie vzdušné alergény prítomné vo vzduchu vnútorného prostredia sú roztoče domáceho prachu, zvieracie alergény, vnútorné plesne a šváby. Na rozdiel od vonkajších alergénov vnútorné sú prítomné vo vzduchu počas celého roka. Ak ste na ne alergický, vaše prejavy sa budú pravdepodobne prejavovať počas celého roka.

Roztoče

Domáci prach je komplexná zmes rozličných zložiek, z ktorých je množstvo potenciálnych alergénov ako sú roztoče domáceho prachu, epitélie domácich zvierat, hmyz (šváby) a plesne. Najčastejšie je alergia na domáci prach spôsobená roztočmi. Alergia na roztoče domáceho prachu tvorí približne 25 % všetkých alergií. Alergia je spôsobovaná prevažne dvomi druhmi roztočov, ktoré rastú vo vnútri – Dermatophagoides pteronyssinus a Dermatophagoides farinae. Živia sa odumretými bunkami kože, ktoré sa odlúčili z nášho tela, a ktoré môžu nájsť v hojnom množstve v domácom prachu. Okrem potravy potrebujú tiež vodu, ktorú berú zo vzduchu a teplé prostredie. Rastú hlavne v oblastiach s vysokou vlhkosťou vzduchu (>75%) a teplotou okolo 25°C.

Tip: Roztoče neznášajú najmä suché a horúce podmienky (napr. slnečné žiarenie počas suchého letného dňa)!

Alergény zvierat

Väčšina ľudí alergických na zvieratá verí, že alergény sa nachádzajú v srsti zvierat. V skutočnosti sú alergény zvierat prvotne nachádzané v ich výlučkoch: sliny a šupiny kože sú primárne zdroje alergénov mačiek a psov. U iných zvierat ako morčatá, škrečky či zajace sa alergény nachádzajú v iných druhoch výlučkov (pot, moč, či fekálie). Zvieracia srsť sa ľahko kontaminuje týmito sekrétmi. V skutočnosti je to práve toto znečistenie srsti, čo ju robí alergénnou.

Keď sa zviera pohybuje po byte, roznáša kvapôčky slín či iných sekrétov. Tieto kvapky po uschnutí tvoria veľmi jemný prach, ktorý je veľmi ľahký a môže byť rozptýlený vo vzduchu dlhú dobu. Tento jemný alergénny prach môže preniknúť a hromadiť sa hlboko v kobercoch a čalúnenom nábytku.

Tip: Tým, že sedíte na pohovke, v kresle či na koberci, kde ležalo predtým zviera, nielenže prichádzate do kontaktu s alergénmi, ktoré tam zviera nechalo, ale ich aj prenesiete na vašom šatstve na iné objekty a časti domu.

V podstate existujú dva spôsoby, ako môžete prísť do kontaktu s alergénmi zvierat

  • priamym kontaktom kože s alergénmi kontaminujúcimi srsť zvieraťa. Vo všeobecnosti to spôsobí reakcie na koži ako sú žihľavka či dokonca vážnejší opuch.
  • vdýchnutím alebo stykom s alergénmi vznášajúcimi sa vo vzduchu. Tieto kvapky môžu byť spolu so vzduchom vdýchnuté, pristáť na sliznici nosa alebo priedušiek a spôsobiť nádchu alebo astmu. Vzdušné alergény môžu tiež zosadnúť na očnej spojovke a zapríčiniť očnú alergiu.

POTRAVINOVÉ ALERGÉNY

Kravské mlieko

Kravské mlieko je vo všeobecnosti prvá potravina, s ktorou prichádzajú malé deti do kontaktu a veľmi často spôsobuje potravinovú alergiu u batoliat a malých detí (do 2-3 rokov veku). Avšak veľa detí alergických na mlieko z alergie vyrastie. Iba u časti pretrvávajú symptómy do veku 6 rokov. Ak ste na mlieko alergický, nie je bezpečné piť surové, zohrievané ani pasterizované mlieko. Osoba alergická na kravské mlieko má približne 90% šancu, že bude reagovať na iné druhy mlieka ako kozie či ovčie mlieko. Preto by mali byť vylúčené všetky druhy živočíšneho mlieka.

Slepačie vajce

Vajíčka sú najčastejšou príčinou alergie u detí. Veľmi často alergia na vajíčka ustúpi po tom, čo dieťa vyrastie. Len okolo 1/3 detí alergických na vajíčka v detstve zostáva alergická a prejavuje symptómy do 6 rokov. Vaječné alergény sa nachádzajú väčšinou v bielku. Avšak žĺtok nie je úplne bezalergénny a preto by nemal byť považovaný za bezpečný u detí či dospelých alergických na vajíčka.

Varenie vajíčok môže zničiť niektoré alergény vajíčka, a preto niektorí ľudia alergickí na vajíčka môžu jesť bez problémov jedlá obsahujúce vajíčka, ktoré boli riadne varené ako sú koláče a keksy. Avšak nie je to všeobecné pravidlo aplikovateľné na všetkých ľudí alergických na vajíčka a najlepší prístup by bol vylúčiť jedenie vajíčok a produktov obsahujúcich vajíčka a prediskutovať túto záležitosť s lekárom.

Existuje vysoká pravdepodobnosť, že vzniknú symptómy alergie pri požití iných druhov vajíčok ako slepačích. Preto by osoba alergická na slepačie vajíčka mala vylúčiť požitie akýchkoľvek druhov vajíčok.

Arašidy

Arašidy sú najalergénnejšie zo všetkých potravín a veľmi často zapríčiňujú alergiu u dospelých aj u detí. Alergia na arašidy môže byť veľmi silná, často ohrozujúca pacientov život. Ak ste doteraz pociťovali len slabé symptómy, neexistuje záruka, že v budúcnosti nebude reakcia silnejšia. Ďalší aspekt, ktorý robí alergiu na arašidy odlišnou od väčšiny potravinových alergií je fakt, že je u väčšiny postihnutých celoživotná. Iba približne 20 % pacientov vyrastie z precitlivelosti (v porovnaní s približne 60-80 % pacientov alergických na mlieko a vajíčka).

Existuje množstvo faktorov, ktoré môžu varovať pred rizikom, že u dieťaťa sa vyvinie alergia na arašidy

  • iní členovia rodiny alergickí na arašidy (riziko je takmer 7-krát vyššie ako u detí, ktoré nemajú príbuzných s alergiou na arašidy)
  • deti alergických matiek
  • deti alergické na iné alergény
  • deti s ekzémom
  • deti kŕmené so sójovým mliekom počas detstva

Orechy

Vlašské orechy, kešu, mandle, pekanové orechy a pistácie boli najčastejšie identifikované ako príčina alergie, ale aj všetky ostatné orechy môžu alergiu spôsobiť. Alergény môžu byť prítomné aj v surových a pražených, či spracovaných orechoch.

Ak ste alergický na jeden druh orieškov, nie je pravidlom, že u vás vznikne alergia aj na iné orechy. Avšak veľké množstvo ľudí má alergiu na niekoľko rôznych typov orechov, takže by ste mali byť vo všeobecnosti opatrný pri požívaní orechov.

Ryby

Ryby sú jednou z najčastejších príčin potravinovej alergie a spolu s arašidmi, jedným z najhlavnejších spúšťačov závažných, život ohrozujúcich, generalizovaných alergických reakcií. Alergia na ryby sa vyskytuje najčastejšie v dospelosti, ale rovnako môže postihnúť aj deti. Podobne ako alergia na arašidy aj alergia na ryby je veľmi často celoživotná. Alergény rýb sú vo všeobecnosti bielkoviny rybieho mäsa. Najlepšie riešenie pre alergických ľudí je úplné vylúčenie konzumácie rýb a produktov z rýb.

Mäkkýše a kôrovce

Mäkkýše (mäkkýše, mušle, ustrice, chobotnice, atď.) aj kôrovce (krevety, garnáty, langusty, kraby, atď.) sú veľmi často príčinou potravinovej alergie v dospelosti. Alergény môžu byť prítomné v surovom aj varenom stave. Ak ste alergický na akékoľvek mäkkýše alebo kôrovce, máte vysoké šance na vznik alergickej odpovede pri požití iných mäkkýšov a kôrovcov. Preto sa odporúča vyhnúť sa konzumácii všetkých druhov mäkkýšov či kôrovcov.

Pšenica

Pšenica ako aj iné obilniny sú veľmi často používané v detských jedlách a následne sú bežnou príčinou alergie u detí. Zvyčajne pšenica nespôsobuje veľmi silné alergické reakcie. Vo väčšine prípadov nie sú celoživotné a vymiznú u väčšiny detí okolo veku 6 rokov.

KONTAKTNÉ ALERGÉNY

Veľké množstvo produktov môže byť alergénnych, Vymenujeme tie najhlavnejšie

Kozmetické produkty

Kozmetické produkty (krémy, mydlá, spreje, antiperspiranty, vlasové balzamy, farby na vlasy, produkty make-upu, laky na nechty, parfumy atď.) sú zmesi rozličných chemických látok, ktoré sú veľmi často príčinou alergie u kaderníčok a kozmetičiek.

Alergia na kozmetické produkty sa môže prejavovať ako alergia dýchacieho traktu (nádcha a astma) alebo alergia kože (často ako kontaktný ekzém či ako žihľavka).

Kovy

Kovy a kovové zložky sa často podieľajú na alergii. Najčastejšie príčiny alergie na kovy a rizikové profesie sú

  • Nikel: používa sa v baníctve, modiststve, tavičstve, zlievárenstve, rafinériách, klenotníctve ako aj v potravinárskom priemysle pre stužovanie tukov. Osoby, ktoré sa zúčastňujú akýchkoľvek z týchto procesov, sa môžu stať alergickými na nikel.
  • Chróm: prítomný v množstve konštrukčných materiálov ako cement, lepidlá, omietky ale tiež vo farbenej koži, pochrómovaných kovoch.
  • Kobalt: používa sa v elektrickom, automobilovom a leteckom priemysle, v žiletkách, chirurgických nástrojoch a farbách.

Alergia na kovy sa tiež môže prejaviť ako ochorenie dýchacích ciest, prevažne ako kontaktná alergia, najčastejšie kontaktný ekzém.

Latex

Alergia na latex sa môže považovať za stigmu modernej spoločnosti. Latex je základná zložka prítomná v gume. V súčasnosti sa stal latex jedným z najpoužívanejších materiálov, používaný vo veľkom množstve produktov ako sú guma, adhezíva (vrátane suchého lepidla používaného na väčšinu balení ako napr. čokoládové tyčinky), balóny, hračky, gumy na gumovanie, kondómy, odevy, elastické gumy, rukavice a množstvo medicínskych a zubných zariadení. Človek je vystavený latexu veľmi často a alergia na latex je stále častejšia. Profesie s najväčšou expozíciou latexu sú tie, v ktorých sa vyrábajú spomenuté produkty ako aj zdravotnícki pracovníci (chirurgovia, anesteziológovia, sestričky) vystavení latexu v rukaviciach, liečebných či diagnostických zariadeniach, vedci a laboratórni technici. Alergické príznaky prejavujúce sa po vdýchnutí púdra z latexových rukavíc môžu byť veľmi často spôsobené latexom. Latex môže spôsobiť alergiu dýchacích ciest – astmu, nádchu a kontaktnú alergiu – žihľavku a ekzém. Latex môže tiež zapríčiniť veľmi silnú celkovú alergickú reakciu.

LIEKOVÉ ALERGÉNY

Každý liek môže spôsobiť nežiadúcu liekovú reakciu (vrátane alergie). Avšak väčšinu liekových alergických reakcií spôsobuje obmedzené spektrum liekov.

Typy liekov, ktoré najčastejšie spôsobujú alergické reakcie

  • Antibiotiká sú hlavnou príčinou liekovej alergie. Penicilín a iné farmaká tejto skupiny sú pravdepodobne najčastejšie používané antibiotiká, pretože sú účinné proti veľkému množstvu zárodkov a majú nízky stupeň toxicity v porovnaní s antibiotikami z iných skupín. Sú taktiež najčastejšou príčinou liekovej alergie.
  • Sulfonamidy
  • Lieky používané na liečbu kŕčov
  • Lieky používané v anestézii
  • Inzulín
  • Vakcíny
  • Alergény používané na desenzibilizáciu

Tip: 80% všetkých alergických a pseudoalergických reakcií sú zapríčinené penicilínom a penicilínu podobnými antibiotikami, sulfonamidmi a aspirínom a ďaľšími podobnými protizápalovými a bolesť uvoľňujúcimi liekmi.

Zastavenie liečby liekom, ktorý spôsobil reakciu je prvým opatrením, ktoré by ste mali urobiť. Avšak bolo by rozumné informovať vášho lekára ohľadne rozhodnutia o ukončení užívania liekov.

Tip: Pokiaľ sa nevyvinula život ohrozujúca alergická reakcia neprerušujte liečbu bez porady s lekárom.

Iné následky liekovej alergie ako anafylaxia či angioedém obyčajne neznamenajú ohrozenie života a poskytnú čas na konzultáciu s lekárom, ktorý rozhodne o najlepšom spôsobe stratégie vo vašom prípade.

Čo robiť, aby sme predišli ďalším alergickým reakciám na lieky?

  • Redukovať nepotrebné užívanie liekov.
  • Ak ste zažili nežiaduci účinok lieku, neberte liek opäť, pokiaľ vám lekár nepotvrdí jeho bezpečnosť.
  • Ak ste mali alergickú reakciu na liek, pamätajte, že môžete reagovať na iné druhy z rovnakej skupiny liekov. Preto si overte pred užitím lieku príbuzného tomu, čo vám spôsobil ťažkosti, či nie ste alergický aj na ten.
  • Zapisujte si záznamy o všetkých nežiaducich účinkoch lieku, ktoré ste zažili. Poznačte si názov lieku, dávku, ktorú ste užili, názvy ďalších liekov, ktoré ste užili v ten istý čas, ochorenie, pre ktoré boli lieky predpísané a príznaky, ktoré sa vám objavili.
  • Keď vám lekár predpíše liečbu na zdravotný problém, nezabudnite ho informovať o nežiaducich účinkoch lieku, ktoré ste už v minulosti zažili, aj keď si myslíte, že to nie je podstatné pre súčasné ochorenie, či liečbu. Niekedy sa používajú lieky podobnej chemickej štruktúry na liečbu úplne odlišných stavov.

ALERGÉNY HMYZU

Blanokrýdli hmyz

Patria sem hlavne druhy hmyzu spôsobujúce alergiu na bodnutie – hmyzí jed.

V prirodzenom prostredí sú včely pokojné a pichajú, len keď sa cítia ohrozené alebo je porušené ich hniezdo. Prirodzenou vlastnosťou ôs je agresivita, obzvlášť na jeseň , keď je obmedzený zdroj potravy. Spôsobená reakcia môže byť lokálna a nealergického pôvodu, kedy sledované príznaky pozostávajú z opuchu a svrbenia, rýchlo ustupujú a sú spôsobené jedom. Reakcia môže byť lokálna a alergického pôvodu, kedy pozorujeme bolestivé červené opuchnutie s väčším či menším rozširovaním, ktoré vymizne o jeden až dva dni. Nakoniec reakcia môže byť systémová s rôznymi prejavmi – žihľavka, opuch, akútny záchvat astmy, anafylaktický šok, zvracanie, hnačka či nádcha.

Ovady a komáre

Alergické reakcie zapríčinené uštipnutím ovadov či komárov sú lokálne reakcie. Takéto reakcie môžu byť liečené slabými lokálnymi steroidmi ako aj H1 antihistaminikami, ktoré majú ochranný účinok proti týmto reakciám.

sk_SK
ru_RU sk_SK