IMUNITA

Čo je to imunita?

Imunita je biologický obranný systém organizmu voči infekciám.

Imunita človeka je obranyschopnosť voči rôznym infekčným a všeobecne cudzím organizmom a látkam pre ľudský genetický kód. Imunita organizmu je určená stavom imunitného systému, ktorý je tvorený orgánmi a bunkami.

Imunitný systém je komplikovaný, organizovaný a prepojený súbor orgánov, tkanív a miliardy buniek.

Ak by sme vypli imunitný systém, napríklad na niekoľko dní, človek by určite zomrel - okamžite by bol „zjedený mikróbmi“.

Hlavnou funkciou je odolnosť ľudského organizmu voči rôznym infekčným mikroorganizmom, vírusom, parazitom a iným cudzím organizmom nebezpečným pre človeka. Hlavnou úlohou orgánov imunitného systému človeka je produkovať ochranné bunky.

 

Aké orgány patria do imunitného systému?

  • Mandle, týmus, slezina, červená kostná dreň sú centrálnymi orgánmi imunitného systému;
  • Lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo v iných orgánoch sú periférne orgány imunitného systému;

Krčné mandle sú našimi prvými obrancami.

Keď sú mandle napadnuté infekciou, bunky imunitného systému ju rýchlo rozpoznajú

Keď sú mandle napadnuté infekciou, bunky imunitného systému ju rýchlo rozpoznajú

Mandle sú zhluky lymfoidného tkaniva umiestnené v nosohltane a ústnej dutine.

Krčné mandle sa nachádzajú v ústnej dutine, majú obranyschopnú funkciu, podieľajú sa na tvorbe imunity. Žľazy sú našimi prvými obrancami. Keď sú mandle napadnuté infekciou zo vzduchu, vody alebo jedla, bunky imunitného systému ju rýchlo rozpoznajú. Spustí sa kaskáda reakcií, aby sa vytvorila imunita voči týmto baktériám. A potom špeciálne bunky ničia pôvodcov infekčných chorôb. Navyše krčné mandle vytvárajú a udržiavajú v ústach normálnu mikroflóru;

Adenoidy sú umiestnené v nosohltane;

Črevá sú tiež súčasťou slizničného imunitného systému. V tenkom čreve sa nachádzajú lymfoidné tkanivá, ktoré sú zodpovedné za ochranu tráviaceho traktu pred patogénmi.

Týmusová žľaza (týmus) slúži ako akýsi druh školy pre T-lymfocyty, ktoré rozpoznávajú nepriateľské mikroorganizmy.

Slezina slúži na čistenie krvi, odstránenie poškodených červených krviniek a baktérií. Slúži tiež ako “záložný tábor” pre imunitné bunky.

V červenej kostnej dreni sa tvoria biele krvinky (leukocyty) a iné krvinky.

Lymfatické uzliny sa nachádzajú na lymfatickej dráhe. Imunitné bunky tu čakajú na signál k obrane, keď sa v organizme vyskytnú baktérie.

Bunky imunitného systému rozpoznávajú a ničia cudzie organizmy v tele človeka.

>

T-lymfocyty

sú rozdelené do rôznych buniek: T-zabijaci ničia mikroorganizmy, T-pomocníci pomáhajú rozpoznať mikróby. Existujú aj iné typy.

>

Eozinofily

produkujú protilátky, ktoré ničia parazity v ľudskom organizme. Charakteristickým prejavom eozinofilov je alergická reakcia na pásomnice.

>

Neutrofily

tieto bunky pohltia cudziu bunku, zničia ju a zároveň sami zaniknú. V dôsledku toho sa objaví výtok. Typickým príkladom práce neutrofilov je zapálená rana na koži s hnisavým výtokom.

>

Makrofágy

tieto bunky tiež pohlcujú mikróby, ale samy o sebe nezanikajú, buď mikróby zničia alebo ich odovzdajú T-pomocníkom na rozpoznanie.

>

B-lymfocyty

ich hlavnou úlohou je produkovať protilátky. Protilátky sú látky, ktoré sa viažu na bielkoviny mikroorganizmov (antigény, t.j. cudzie gény), deaktivujú ich a sú odstránené z ľudského organizmu, čím zabíjajú infekciu vo vnútri organizmu.

Váš problém s oslabenou imunitou pomôže vyriešiť náš výživový doplnok:

Inmunokrebs dve-výživový doplnok na imunitu

VÝŽIVOVÝ DOPLNOK

Inmunokrebs

  • výrazne posilnenie imunity do 2 týždňov
  • podpora regenerácie buniek
  • rýchlo navracia silu po chemoterapii
  • účinne pomáha pri ekzémoch

Náš typ: Inmunokrebs bude pri vás stáť a chrániť vás vo chvíľach oslabenia imunity, ale v obdobiach vírusových epidémií dbajte na zvýšenú hygienu, často si umývajte ruky a nedotýkajte sa neumytými rukami nosu alebo oči.

Typy imunity

  • Bunková imunita je reprezentovaná bunkami: T-zabijakmi, T-pomocníkmi, makrofágmi, neutrofilmi a ďalšími.
  • Humorálna imunita je reprezentovaná protilátkami a ich zdrojom – B-lymfocytmi.

Toto rozdelenie je veľmi dôležité, pretože mnohé preparáty pôsobia buď na jeden alebo druhý typ imunity.

Existuje ďalšie rozdelenie imunity - podľa stupňa špecifickosti:

  • nešpecifická (vrodená) imunita– napríklad práca neutrofilov pri akejkoľvek zápalovej reakcii
  • špecifická (získaná) imunita– napríklad produkcia protilátok proti vírusu chrípky

Treťou klasifikáciou sú typy imunity spojené s činnosťou človeka v medicíne:

  • prírodná imunita – prejavuje sa po chorobe človeka, napríklad imunita po ovčích kiahňach;
  • umelá imunita – prejavuje sa po očkovaní, to znamená zavedení oslabeného mikroorganizmu do ľudského tela, v reakcii na to organizmus vyvíja imunitu.

Váš problém s oslabenou imunitou pomôže vyriešiť náš výživový doplnok:

Umelá imunita sa prejavuje po očkovaní, v reakcii na to organizmus vyvíja imunitu

Druhy nedostatku imunity

Vo všeobecnosti existujú dva druhy nedostatku imunity. Prvým je vrodený nedostatok imunity, určený geneticky, keď organizmus už na začiatku postráda obranné látky.

Existuje tiež sekundárny nedostatok imunity, ktorá vzniká v dôsledku porušenia normálnej obranyschopnosti organizmu, vyskytuje sa oveľa častejšie ako vrodená.

Príčinami môžu byť napríklad: stres, negatívne emócie, trauma, zlé životné podmienky, podvýživa, drogová závislosť, fajčenie a časté užívanie alkoholu. Niektoré lieky , ako sú napríklad antibiotiká a protinádorové látky, tiež potláčajú imunitný systém. Rôzne ochorenia (ako napríklad AIDS) taktiež vedú k sekundárnemu nedostatku imunity.

U pacientov s rakovinou je strata imunity aj dôsledkom aj príčinou. Normálne odolávajúci organizmus rozpozná rakovinové bunky ako cudzie včas a zničí ich. Ďalším príkladom je alergia. Podľa moderných názorov sú alergie spojené aj s poruchami imunitného systému.

Zdravý človek si nevšimne neustále súboje vo svojom organizme. Ak sa však imunitný systém nedokáže vyrovnať (napríklad s chrípkovými vírusmi), potom človek ochorie.

Niet pochýb o tom, že obrovskú úlohu pri výskyte ochorení a nádorov zohráva zníženie celkovej rezistencie organizmu a jeho imunity. Bez imunity, rovnako ako bez obličiek, organizmus prežije len niekoľko dní.

Dobrá a zlá imunita

Veda ešte nevie ako sa v organizme spúšťajú určité autoimunitné procesy. Napríklad, keď ľudský imunitný systém zrazu začne vnímať svoje vlastné bunky ako cudzie a začne s nimi bojovať.

Dobrá imunita je stav celkovej imunity voči rôznym cudzím bunkám. Navonok sa to prejavuje absenciou infekčných ochorení a pevným zdravím človeka. Vnútorne sa to prejavuje plnou účinnosťou bunkovej a humorálnej komunikácie.

Zlá (slabá) imunita je náchylnosť na infekčné choroby. Prejavuje sa to slabou reakciou jedného, alebo druhého spojenia, stratou jednotlivých väzieb, nečinnosťou určitých buniek. Dôvodov jej poklesu môže byť veľa, treba to liečiť a odstrániť všetky možné príčiny.

Faktory, ktoré negatívne vplývajú na imunitný systém

Stres a negatívne emócie (strach, hnev, žiarlivosť, úzkosť, frustrácia) vedú nielen k neuróze, ale aj k poruchám imunitného systému a mnohým ďalším chorobám.

Nedostatok spánku má rovnako zlý účinok na imunitu.

Zlozvyky človeka tiež negatívne vplývajú na imunitu. Nielen aktívne, ale aj pasívne fajčenie podporuje šírenie infekcie.

Alkohol potlačuje aktivitu T-lymfocytov (ničitelia patogénov), pri častom užívaní. Nadmerné užívanie alkoholu spôsobuje nedostatok vitamínov, čo tiež zvyšuje riziko infekčných chorôb.

Výživa je pre imunitu veľmi významná.

Pri nedostatku potravy (diéty), imunitný systém prestane plniť svoju ochrannú funkciu, telo sa bez boja stane obeťou rôznych infekcií. Túto skutočnosť by mali mať na pamäti tí, ktorí často držia diétu s obmedzeným obsahom kalórií.

Imunita závisí od činnosti čreva. V čreve sa nachádza 80% buniek imunitného systému. Všetko, čo jeme, oslabuje alebo posilňuje našu imunitu. Zelenina a ovocie, rastlinné potraviny by mali predstavovať 50% našej stravy.

Odborníci z Ústavu výživy sa domnievajú, že denný príjem 100 g surovej zeleniny, 200 g varenej zeleniny, 75 g zeleného šalátu, dvoch pomarančov alebo iného ovocia je optimálny pre udržanie dobrého stavu imunitného systému, odporúčajú však obmedziť príjem tukov.

Vitamíny A, C, E a B a stopové prvky ako selén (Se), zinok (Zn)železo (Fe) nevyhnutne potrebujú imunitné bunky. Ich nedostatok spomaľuje delenie týchto buniek a znižuje ich aktivitu. Všetky potrebné látky sú obsiahnuté v bežných potravinách alebo v potravinových doplnkoch.

Slnečné (ultrafialové) lúče ničia imunitné bunky pokožky, ak im je telo vystavené príliš dlho. Ak ste počas dovolenky strávili celé dni na pláži, nebuďte prekvapení, ak máte herpes (opar).

Fyzická aktivita ako je napríklad fyzicky náročná práca, šport, podchladenie alebo prehriatie tela môžu viesť k ťažkej a dlhodobej fyzickej únave a znižujú imunitu.

Niektoré lieky (antibiotiká, hormonálne lieky a lieky proti bolesti) znižujú mobilitu imunitných buniek, ich agresivitu na patogény a ich schopnosť produkovať protilátky.

Nepriaznivé prostredie tiež vplýva negatívne na stav imunitného systému. Príroda je všade kontaminovaná rôznymi karcinogénmi. Nepriaznivé prostredie, ktoré neustále pôsobí na organizmus, dokonca aj v prípustných koncentráciách, vedie k “prepracovaniu” vnútorných orgánov a systémov, vrátane zníženia imunity.

PRÍKLAD FUNKCIE IMUNITNÉHO SYSTÉMU NA KONKRÉTNOM OCHORENÍ - BRADAVICE

Pozrieme sa na celý proces na príklade na bežné bradavice (ľudský papilomavírus tretieho typu)

Vírus preniká do mikro zranenia kože (poškriabanie, odretie), postupne preniká ďalej do hlbokých vrstiev povrchovej vrstvy kože. V organizme človeka predtým nebol prítomný, takže imunitný systém ešte nevie, ako na to reagovať.

Vírus sa dostáva do genetického aparátu kožných buniek, tie začínajú rásť nesprávne, pričom získavajú škaredé formy.

Týmto spôsobom sa na koži vytvorí bradavica, no tento proces neprechádza mimo imunitného systému. V prvom rade sú zahrnutí T-pomocníci. Začnú rozpoznávať vírus, sťahujú z neho informácie, ale T-lymfocyty ho nemôžu ho sami zničiť, pretože jeho veľkosť je veľmi malá a T-zabijak môže zlikvidovať len väčšie objekty ako mikróby.

T-lymfocyty prenášajú informácie na B-lymfocyty, tie začnú produkovať protilátky, ktoré prenikajú do krvi, do buniek pokožky, viažu sa na vírusové častice a tým ich imobilizujú a potom sa z tela odstráni celý tento komplex (antigén aj protilátka).

T-lymfocyty prenášajú informácie o infikovaných bunkách ďalej aj na makrofágy. Tie sa začnú aktivovať a začnú postupne pohlcovať zmenené kožné bunky a ničiť ich. Potom na mieste zničených buniek postupne začínajú rasť zdravé kožné bunky.

Celý proces môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, alebo dokonca aj rokov. Všetko závisí od bunkovej aktivity a od humorálnej imunity, od aktivity všetkých jej väzieb. Koniec koncov, ak napríklad aspoň jedno spojenie v reťazci vypadne počas určitého časového obdobia, celý reťazec sa zrúti a vírus sa reprodukuje neobmedzene, vstupuje do nových buniek a prispieva k vzniku nových bradavíc.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *