Čo je to imunita?
Imunita je biologický obranný systém organizmu voči infekciám. Ak je imunitný systém vypnutý napríklad niekoľko dní, potom človek zomrie – okamžite ho „zjedia mikróby“.
Imunita človeka je odpoveď imunity voči rôznym infekčným a všeobecne cudzím organizmom a látkam pre ľudský genetický kód. Imunita organizmu je určená stavom imunitného systému, ktorý je tvorený orgánmi a bunkami.
Imunitný systém – je komlikovaný, organizovaný a prepojený súbor orgánov, tkanív a miliárd buniek.
Ktoré orgány patria do imunitného systému?
- Mandle, červená kostná dreň, slezina a týmus – sú centrálnymi orgánmi imunitného systému.
- Lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo v iných orgánoch (napr. v mandliach, v apendixe) – sú periférne orgány imunitného systému.
Mandle. “Predná línia” imunitného systému. Imunitné bunky umiestnené v mandliach “zachytia sabotérov”, ktorí sa pokúšajú vstúpiť do organizmu cez nosohltan. Dýchacie cesty a gastrointestinálny trakt sú teda chránené pred infekciami.
Týmusová žľaza (týmus). Orgán umiestnený za hrudnou kosťou slúži ako druh školy pre T-lymfocyty, ktoré rozpoznávajú nepriateľské mikroorganizmy.
Slezina. Slúži na čistenie krvi, odstránenie poškodených červených krviniek a baktérií. Slúži tiež ako “záložný tábor” pre imunitné bunky.
Črevá. V tenkom čreve sú lymfatické Peyerove plaky. Sú zodpovedné za ochranu tráviaceho traktu pred patogénmi.
Červená kostná dreň. V červenom mozgu tubulárnych kostí sa “rodia” biele krvinky (leukocyty) a iné krvinky.
Lymfatické uzliny sa nachádzajú na lymfatickej dráhe. Imunitné bunky tu čakajú na “signál” , že sa v organizme vyskytli baktérie.
Každú sekundu prichádzame do kontaktu s miliardami mikróbov, ale neochorieme. Prečo? Pretože infekčné látky, ktoré sa neustále dostávajú do organizmu vzduchom, jedlom a inými cestami, sú nepretržite rozpoznávané a ničené bunkami imunitného systému. Keď príde k najmenšiemu zlyhaniu, akákoľvek infekcia sa môže stať smrteľnou. Teno jav je pozorovaný u ľudí trpiacich imunodeficienciou.
Vo všeobecnosti existujú dva typy tohto stavu. Prvým – je vrodený, geneticky determinovaný nedostatok imunity, keď organizmus už na začiatku postráda ochranné látky.
Existuje tiež sekundárna imunodeficiencia, ktorá vzniká v dôsledku porušenia normálnej rezistencie organizmu – vyskytuje sa oveľa častejšie ako vrodená.
Príčinami môžu byť napríklad: stres, negatívne emócie, trauma, zlé životné podmienky, podvýživa, samo-otravy (drogová závislosť v širšom zmysle, vrátane fajčenia a alkoholu). Niektoré lieky – ako sú antibiotiká a protinádorové látky – tiež potláčajú imunitný systém. Rôzne ochorenia (AIDS) taktiež vedú k sekundárnej imunodeficiencii.
Je obzvlášť výrazný u pacientov s rakovinou a je dôsledkom aj príčinou degenerácie malígneho tkaniva. Normálne odolávajúci organizmus rozpozná rakovinové bunky ako cudzie načas a zničí ich pomocou iných buniek – takzvaných killerov. Ďalším príkladom je alergia. Podľa moderných názorov sú alergie spojené aj s poruchami imunitného systému.
Zdravý človek si nevšimne neustále “bitky” vo svojom organizme. Ak sa však imunitný systém nedokáže vyrovnať (napríklad s chrípkovými vírusmi), potom človek ochorie.
Niet pochýb o tom, že obrovskú úlohu pri výskyte ochorení a nádorov zohráva zníženie celkovej rezistencie organizmu a jeho imunity.
Bez imunity, rovnako ako bez obličiek, organizmus prežije len niekoľko dní.
Príznaky narušenia imunitného systému – závažné ochorenie, infekcia, napríklad zápal pľúc, osteomyelitída, hnisavé ochorenie kostí, vnútorných orgánov, konštantná teplota, slabosť.
Takýto človek nemôže fungovať samostatne, je nútený užívať antibiotiká, leží v nemocnici.
Jednou zo známych defektov imunitného systému je syndróm získanej imunodeficiencie. Existujú však vrodené imunodeficiencie, nie sú nákazlivé, ale súčasne dochádza k poruche imunitného systému.
Hlavná funkcia imunitného systému:
Odolnosť ľudského organizmu voči rôznym infekčným mikroorganizmom, vírusom, parazitom atď.
Hlavnou úlohou orgánov imunitného systému človeka je produkovať ochranné bunky.
Aké bunky imunitného systému rozlišujeme?
• T-lymfocyty
T-killery zabíjajú mikroorganizmy,
T-pomocníci pomáhajú rozpoznať a zabíjať mikróby. Existujú aj iné typy.
• V-lymfocyty.
• Neutrofily.
• Makrofágy.
• Eozinofily.
Existuje niekoľko ďalších buniek, ktoré vykonávajú vysoko špecializované funkcie. Ale zaujímavé sú len pre úzky okruh špecialistov a vedcov.
Typy imunity
- Bunková imunita je reprezentovaná bunkami: T-killerami, T-pomocníkmi, makrofágmi, neutrofilmi, atď.
- Humorálna imunita je reprezentovaná protilátkami a ich zdrojom – B-lymfocytmi.
Táto gradácia je veľmi dôležitá, pretože mnohé preparáty pôsobia buď na jeden, alebo druhý typ imunity.
Existuje ďalšia gradácia - podľa stupňa špecifickosti:
- nešpecifické (alebo vrodené) – napríklad práca neutrofilov pri akejkoľvek zápalovej reakcii s tvorbou purulentného výtoku;
- špecifické (získané) – napríklad produkcia protilátok proti ľudskému papilomavírusu alebo vírusu chrípky.
Treťou klasifikáciou sú typy imunity spojené s činnosťou človeka v medicíne:
- prírodné – prejavujú sa po chorobe človeka, napríklad imunita po ovčích kiahňach;
- umelé – prejavujú sa po očkovaní, to znamená zavedení oslabeného mikroorganizmu do ľudského tela, v reakcii na to organizmus vyvíja imunitu.
Pozrieme sa napríklad na bežné juvenilné bradavice (ľudský papilomavírus tretieho typu).
Vírus preniká do mikrotraumy kože (poškriabanie, odretie), postupne preniká ďalej do hlbokých vrstiev povrchovej vrstvy kože.V organizme človeka predtým nebol prítomný, takže imunitný systém ešte nevie, ako na to reagovať.
Vírus sa dostáva do genetického aparátu kožných buniek, tieto začínajú rásť nesprávne, pričom získavajú škaredé formy.
Týmto spôsobom sa na koži vytvorí bradavica, no tento proces neprechádza mimo imunitneho systému. V prvom rade sú zahrnutí T-pomocníci. Začnú rozpoznávať vírus, odstraňujú z neho informácie, ale nemôžu ho zničiť sami, pretože jeho veľkosť je veľmi malá a T-killer môže zabiť len väčšie objekty ako mikróby.
T-lymfocyty prenášajú informácie na B-lymfocyty, tie začnú produkovať protilátky, ktoré prenikajú do krvi, do buniek pokožky, viažu sa na vírusové častice a tým ich imobilizujú a potom sa z tela odstráni celý tento komplex (antigén-protilátka).
T-lymfocyty prenášajú informácie o infikovaných bunkách na makrofágy. Tie sa začnú aktivovať a začnú postupne pohlcovať zmenené kožné bunky a ničiť ich. Potom na mieste zničených buniek postupne začínajú rasť zdravé kožné bunky.
Celý proces môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, alebo dokonca aj rokov. Všetko závisí od bunkovej aktivity a od humorálnej imunity, od aktivity všetkých jej väzieb. Koniec koncov, ak napríklad aspoň jedno spojenie v reťazci vypadne počas určitého časového obdobia, celý reťazec sa zrúti a vírus sa reprodukuje neobmedzene, vstupuje do nových buniek a prispieva k vzniku nových škaredých bradavíc.
Dobrá a zlá imunita
Veda ešte nevie ako sa v organizme spúšťajú určité autoimunitné procesy. Napríklad, keď ľudský imunitný systém zrazu začne vnímať svoje vlastné bunky ako cudzie a začne s nimi bojovať.
Dobrá imunita je stav celkovej imunity voči rôznym cudzím bunkám. Navonok sa to prejavuje absenciou infekčných ochorení a pevným zdravím človeka. Vnútorne sa to prejavuje plnou účinnosťou bunkovej a humorálnej komunikácie.
Zlá (slabá) imunita je náchylnosť na infekčné choroby. Prejavuje sa to slabou reakciou jedného, alebo druhého spojenia, stratou jednotlivých väzieb, nečinnosťou určitých buniek. Dôvodov jej poklesu môže byť veľa, treba to liečiť a odstrániť všetky možné príčiny.
